Kainzov mlyn ako tzv. umelý mlyn používal namiesto klasických mlynských kameňov moderné "umelé" valcové mlyny - technickú špecialitu, ktorá zabezpečovala zásobovanie mnohých ľudí v Regione.
Mlyn na múku stál pod hradom Pernhartsdorf už od 11. storočia - vždy patril príslušným pánom panstva. Po grófovi Pernhartovi, Eizingeroch zo Schrattenthalu a grófovi z Hardeggu získal mlyn v roku 1864 Anton Kainz, ktorý bol v prevádzke až do smrti jedinej dcéry posledného mlynára v roku 1973.
Po viac ako 50 rokoch spánku bol mlyn v súčasnosti s láskou zrekonštruovaný a opäť otvorený pre návštevníkov. Celý interiér sa zachoval na štyroch úrovniach - návštevníci môžu sledovať cestu od zrna k múke a zažiť mletie z dávnych čias na vlastnej koži.